Milo Janáč
Na dolnom toku rieky Hnilec, vo Volovských vrchoch, leží jedno z našich najstarších a v minulosti aj najvýznamnejších miest. Mestské práva získala Gelnica ešte v trinástom storočí, keď k nám kráľ Belo IV. povolal nemeckých kolonistov, aby hospodársky povzniesli územie zdevastované vpádmi Tatárov. Ťažba zlata, striebra, medi, železnej rudy či rumelky bola po dlhé storočia hlavnou činnosťou miestnych. A hoci sa dobývanie podzemného bohatstva v Gelnici skončilo už pred viac ako tridsiatimi rokmi, stopy baníckej histórie sú tu viditeľné dodnes. Súčasná radnica sa ich snaží zveľaďovať a lákať tak návštevníkov z domova i zahraničia.
Keď vystúpite na železničnej stanici Gelnica – mesto s malebnou staničnou budovou z tridsiatych rokov, nebude vám trvať ani päť minút a ocitnete sa pred bránami Baníckeho múzea. Trafíte tam pomerne ľahko. V meste sú len dve veže, jedna patrí rímskokatolíckemu kostolu a tá druhá budove bývalej radnice, v ktorej dnes múzeum sídli. Postavená je na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia, z kameňa pochádzajúceho z ruín tunajšieho hradu.
pokračovanie nižšie
Príbeh vzniku múzea dokazuje, že Gelničania nerobia nič bez toho, aby si to dobre rozmysleli. Veď posúďte sami. O zozbieranie predmetov a dokumentov súvisiacich s baníctvom požiadal cisársky dvor miestnych obyvateľov ešte na sklonku vlády Márie Terézie. O nápade Viedne rozmýšľali Gelničania viac ako 150 rokov, medzitým sa dokonca rozpadla aj monarchia. Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia sa však nápadu ujal riaditeľ meštianky Leopold Gruss, a tak vznikol základ súčasných zbierok. A tie sú skutočne bohaté a unikátne.
Nájdete tu predmety z bežného života baníkov, náradie a nástroje, ktoré sa v baniach používali, reťaze a klince, ktorých výroba preslávila Gelnicu v celej strednej Európe. Bohatá je tiež mineralogická expozícia či expozícia banských svietidiel. Je tu aj historická knižnica s viac ako päťtisíc zväzkami a tiež vstupný portál do štôlne. Za ním sa však neskrýva žiadna chodba, ale vstup do veže, z ktorej by si návštevník mohol vychutnať krásny pohľad na mesto, pravda, ak by bola veža pre návštevníkov prístupná. V múzeu sa nachádza aj množstvo umeleckých predmetov. Známa je napríklad Gelnická Madona, drevorezba zo začiatku pätnásteho storočia. Ak máte radi niečo tvrdšie, sprievodcovia vás radi vezmú do mučiarne, kde si môžete napríklad vyskúšať, ako sa leží na dereši.
V blízkosti Baníckeho múzea sa začína aj Banský chodník, ktorý vás dovedie až do oblasti Turzova, kde mesto už niekoľko rokov prevádzkuje štôlňu Jozef a buduje banský skanzen. Na šiestich zastaveniach si môžete prečítať zaujímavosti o tunajších banských dielach a pozrieť si tiež fotografie baníkov priamo pri práci. Pri ich obdivovaní si isto poviete, aké šťastie vás postihlo, že nie ste na mieste tých odfotených ľudí. Práca v baniach bola skutočne náročná a ťažká a len málokto z nás by ju vydržal vykonávať dlhodobo.
Štôlňa Jozef sa nachádza pri dolnom Turzovskom tajchu a v súčasnosti si môžete pozrieť viac ako tristo metrov podzemných chodieb. Hneď vedľa sa nachádza pochwerk, zariadenie slúžiace na drvenie rudy a tiež taviaca pec, v ktorej sa z rudy získaval kov.
V minulosti sa tu ťažila meď a sprievodca vám nezabudne pripomenúť, že podľa legendy bola gelnická meď použitá aj pri stavbe lodí Krištofa Kolumba. Ešte dodá, že bez Gelničanov by Amerika nebola zrejme objavená dodnes. Či to myslí vážne, nie je jasné. Mohli by sme napísať, že sa pritom usmieva popod fúzy, to by si ich však sprievodca musel nechať narásť.
O úlohe Gelničanov pri objavovaní Nového sveta môžeme mať síce pochybnosti, o tom, že do Gelnice sa oplatí zájsť na víkendový výlet, však žiadne nemáme. Pokojne si to overte.