Košice – Košický Dom umenia patrí mestu Košice. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý odmietol dovolanie voči rozhodnutiu krajského súdu podané košickou Židovskou náboženskou obcou (ŽNO). Tá proti rozhodnutiu NS SR podá sťažnosť na Ústavný súd (ŮS) SR. TASR to potvrdil jej predseda Ivan Skljarszky. ŽNO sa v dlhoročnom spore domáhala od mesta vydania objektu bývalej synagógy na základe reštitučného zákona.
Podľa rozhodnutia súdov však pôvodná synagóga zásadnou prestavbou na koncertný Dom umenia v právnom zmysle zanikla a nemôže byť predmetom vydania. Súdny spor prebiehal od roku 1995.
„V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle paragrafu 420 písmeno f Civilného sporového poriadku dovolací súd nezistil opodstatnenosť namietaného hodnotenia dôkazov ani náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia,“ uviedol NS v odôvodnení verdiktu ešte z 24. augusta. O rozhodnutí TASR informovala hovorkyňa NS Alexandra Važanová.
„S istotou môžeme konštatovať, že proti predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu podáme ústavnú sťažnosť, pretože máme za to, že konečnú bodku za týmto dlhoročným sporom môže na národnej úrovni vysloviť až Ústavný súd,“ uviedol Skljarszky. „V rozhodnutí Najvyššieho súdu nenachádzame relevantné a presvedčivé odpovede na naše dovolacie námietky a zároveň nás toto rozhodnutie nepresvedčilo o tom, že stavba, ktorá si aj v súčasnosti zachováva všetky znaky synagógy, by mala byť novou vecou len preto, lebo v súčasnosti slúži iným než náboženským účelom,“ konštatoval predseda ŽNO.
Právoplatný ostáva rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý v januári 2017 zamietol žalobu ŽNO. Súd vykonaním dokazovania dospel k záveru, že „došlo k zásadnej prestavbe a strate stavebno-technického charakteru pôvodnej synagógy“. Poukázal pritom na predchádzajúce rozhodnutie NS SR, podľa ktorého možno o zásadnej prestavbe stavby hovoriť vtedy, ak došlo k zmene podstaty nehnuteľnej veci, a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu nehnuteľnosti.
ŽNO sa voči verdiktu okresného súdu odvolala na krajský súd, ten odvolanie v auguste 2019 zamietol. Následne ŽNO podala neúspešne dovolanie na NS. Mestu prislúcha podľa verdiktu plná náhrada súdnych trov.
Neologickú synagógu postavili v roku 1927 na základe návrhu budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu. V roku 1955 ju Košická židovská materinská cirkev predala štátu za 900.000 korún. Neskôr sa z nej stala koncertná sieň a dnešné sídlo Štátnej filharmónie Košice (ŠfK).
Žalobca argumentoval, že pôvodná stavba nezanikla. Uvádzal tiež, že k predaju synagógy došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa odvolacieho súdu však, keďže boli splnené zákonné podmienky na nevydanie veci, nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok.
V minulosti pritom rozhodli súdy aj v prospech ŽNO. V roku 2008 košický okresný aj krajský súd potvrdili jej reštitučný nárok na objekt. Po dovolaní mesta však NS v roku 2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V roku 2014 ŽNO predložila mestu v rámci riešenia sporu návrh memoranda o porozumení, mestskí poslanci ho však po viacerých výhradách neschválili.
TASR