Monika Feketeová
Košice – Košice neboli, tak ako napríklad Praha a ďalšie metropoly, mesto postavené na rieke. Zmeniť by to mohol projekt Nové mestské centrum. Na ploche 124 hektárov by mal vzniknúť priestor s občianskou vybavenosťou, bývaním, sociálnymi službami. Súčasťou má byť aj možnosť rekreácie a športu s množstvom zelene.
Územný pás pri Hornáde, oddelený od centra železničnými koľajami, je podľa urbanistov predurčený na zmenu. „Hornád ako výrazný fenomén vody poskytuje predpoklady na jeho efektívnejšie funkčné, krajinárske a estetické využitie,“ zhodnotila štúdia spred niekoľkých rokov.
Bývanie, služby aj rekreácia
V Košiciach je zatiaľ toto územie v centre mesta využívané zväčša na priemyselné účely alebo tam rastie burina. V mnohých európskych metropolách už vznikli alebo postupne vznikajú okolo riek nové mestské centrá
Magistrát mesta Košice za týmto účelom vyhlásil ešte vlani medzinárodnú urbanistickú súťaž na Nové mestské centrum. Vzniknúť má v blízkosti rieky Hornád a bude ohraničené Rampovou ulicou, Prešovskou cestou, Palackého ulicou a železničnou traťou.
Myšlienka má aj kritikov, podľa ktorých je to plytvanie verejnými prostriedkami i ľudskými zdrojmi. S využitím priestoru sa nerátalo ani v pripravovanom územnom pláne.
„Projekt môže v najbližších desaťročiach zmeniť tvár celého centra mesta. V metropole východu žije takmer 240-tisíc obyvateľov a ďalších 100-tisíc, ktorým mesto poskytuje rôzne služby, do Košíc každý deň dochádza,“ poznamenal Jaroslav Polaček, primátor mesta Košice.
Podľa hlavného architekta mesta Petra Kroppa súťaž môže priniesť komplexnú ekonomicky realizovateľnú a ekologicky udržateľnú víziu, podľa ktorej by tu vznikla nová štvrť.
„Ak sa pozrieme do minulosti, Košice sa vždy rozvíjali tým spôsobom, že sa ich územie zastavovalo a zväčšovalo. Som rád, že vedenie mesta a poslanci pochopili, že rozvoj Košíc neznamená len rozšíriť plochu mesta, ale že potrebujeme aj takéto nehodnotné územie vrátiť do mesta,“ konštatoval Peter Kropp.
Predstavou, podľa neho, je v susedstve historického centra oživiť spomenuté územie, čím sa získa nové centrum. „Podobnú vec ako teraz Košice už v minulosti robili Hamburg, Londýn a chystá sa k tomu Praha a Bratislava,“ doplnil Peter Kropp.
V mnohých európskych metropolách okolo riek vznikajú nové mestské centrá. Na brehoch Hornádu by podľa Jaroslava Polačeka mohla byť promenáda.
„Lokalita je predurčená na budúci rozvoj. Jednou z priorít je, aby víťazné riešenie komplexne riešilo aj cestnú, železničnú alebo cyklodopravu. Chceme tu integrovať služby a štátne inštitúcie,“ zdôraznil Jaroslav Polaček
Víziou košického magistrátu je, aby územie slúžilo nielen obyvateľom metropoly východu, ale aj ľuďom z okolia Košíc. Presťahovať by sa tam podľa vedenia Košíc mohli aj niektoré úrady štátnej správy. Očakávajú od toho odľahčenie dopravy v meste.
Bariérou železničná trať
Myšlienka vytvorenia nového centra okolo Hornádu nie je novinkou. Už v roku 2017 zanedbané územie navrhoval radikálne prestavať slovensko-francúzsky kolektív urbanistov.
Zamerali sa nielen na spomenutú lokalitu, ich urbanistická štúdia rátala aj s košickým Južným nábrežím siahajúcim až po Seligovo jazero pri teplárni. Ako najväčší problém zadefinovali bariéru v podobe železničnej trate, ktorá sťažuje dopravný prístup do oblasti.
Navrhli viaceré prepojenia, napríklad cestný tunel či peší podchod, začínajúci na železničnej stanici. Na rozdiel od súčasnej vízie radnice uvažovali nad rozdelením urbanistickej koncepcie na dve časti. Časť mala slúžiť na oddych, prechádzky, šport a zeleň s vytvorením druhého mestského parku. Druhou mala byť polyfunkčná mestská štvrť.
„Samotný fakt, že riešeným územím preteká rieka Hornád, ako výrazný fenomén vody, poskytuje predpoklady na jeho efektívnejšie funkčné, krajinárske a estetické využitie, o to viac, že sa nachádza v dostupnej vzdialenosti celomestského centra,“ konštatovali urbanisti v štúdii.
Za problém urbanisti nepovažovali ani nejednotné vlastníctvo pozemkov. Najväčšia časť patrí štátnym železničným spoločnostiam ŽSR a CARGO, potom fyzickým a právnickým osobám, mestu Košice a ministerstvu vnútra.
Plytvanie peniazmi aj ľudskými zdrojmi
Zámer mesta skritizovali košickí architekti Alexander Bél a Viktor Malinovský. Obaja boli súčasťou tímu tvorcov nového územného plánu mesta. Vo februári 2020 však podľa denníka Korzár spoluprácu so samosprávou predčasne ukončili, čo zdôvodnili odbornou nekompetentnosťou radnice a jej zlou komunikáciou.
Ohlásená súťaž je podľa Malinovského nezmyslom a „neodráža požiadavky obyvateľov mesta Košice, ale ide skôr o momentálny nápad jednotlivca“. Ako sa vyjadril pre denník Korzár, považuje to za plytvanie verejnými prostriedkami, ale aj ľudskými zdrojmi.
Mesto v minulosti, keď pripravovali územný plán mesta, nemalo takúto požiadavku na vznik nového celomestského centra. Potvrdil však, že územie malo slúžiť na bývanie, občiansku vybavenosť, šport a oddych.
Výsledok pred prázdninami
Porota urbanistickej súťaže je zostavená z renomovaných zahraničných a domácich odborníkov a je v nej 7 riadnych členov a 3 náhradníci. Pôjde o dvojkolovú súťaž, ktorej výsledky budú vyhlásené 23. júna 2022.
Porota pod vedením bývalého hlavného architekta Európskej komisie a mesta Bratislavy Petra Beňušku v prvom kole vyberala z jedenástich doručených návrhov. Do ďalšieho kola postúpil poltucet najlepších projektov.
„Zaslané návrhy poukázali na rozmanité urbanistické riešenia, akým spôsobom by Košice mohli v budúcnosti nakladať s územím okolo rieky Hornád. Súťaž je anonymná, preto ani porotcovia nevedia, kto je autorom návrhov,“ poznamenal Petr Kropp.
Konečné výsledky urbanistickej súťaže budú po vyhodnotení návrhov a po záverečnom zasadaní poroty vyhlásené koncom júna tohto roka. Najlepšie návrhy bude následne Útvar hlavného architekta mesta Košice prezentovať verejnosti. Víťazný tím čaká odmena vo výške 30-tisíc eur, druhý v poradí získa 20-tisíc eur a ocenený tím na 3. mieste 15-tisíc eur.