Braňo Sobinkovič
Marek Mruz, prezident združenia Aregala Slovensko – kuchári bez hraníc v rozhovore pre navychode.sk potvrdzuje to, čo už spomínala Paula Nováková Zoláková, ktorá organizovala dobrovoľnícku pomoc vo Vyšnom Nemeckom.
Krízový štáb štátu pomoc na hranici nekoordinoval a prvú pomoc ľuďom, ktorí prekročili naše hranice, nechával na dobrovoľníkoch.
Reálne vstúpil do diania až v momente, kedy všetkých, čo dovtedy zadarmo pomáhali, poslal preč z hranice.
Druhýkrát ich štát oslovil, keď zistil, že po nariadení odsunu dobrovoľníkov mu nefunguje stravovanie pre Ukrajincov. No kuchári už mali svoju poľnú kuchyňu zbalenú a odvezenú.
Podľa našich informácií sa s vami ľudia zo štátu na hranici rozlúčili nejako tak: Choďte preč a nechajte tu všetky veci. Hlavne jedlo a potraviny. Bolo to tak? Ako sa s vami rozlúčili zástupcovia štátu?
Na ukončenie činnosti bol v prvom momente vydaný ústny pokyn koordinátorom priamo na mieste, kde nám bolo oznámené, že máme dovariť, dovydávať jedlo a zbaliť sa. Bolo potrebné, aby sme miesto opustili a s našou pomocou/varením sa ďalej nepočítalo.
Robíte na hranici ešte nejaké akcie – varíte?
Našu činnosť na hraniciach sme ukončili tak, ako sme boli požiadaní, s vedomím, že ďalej sa o ľudí utekajúcich pred vojnou bude starať štát. Pevne veríme že s rovnakou oddanosťou a láskou, ako sme to počas šestnástich dní a nocí marca roku 2022 konali aj my.
Varíte inde pre ľudí utekajúcich pred vojnou?
Samozrejme, pomoc, tam kde je to potrebné, je základným mottom nášho združenia. Už od prvého dňa sa zapájame do pomoci utečencom v Košiciach, kde naši kuchári pripravujú celodennú stravu v spolupráci s Mestom Košice pre všetkých, ktorí sa zastavia a potrebujú pomoc. Zároveň spolupracujeme na distribúcii potravín a surovín s jednotlivými mestskými časťami. Aktuálne sme varili pre ukrajinské rodiny s deťmi v rámci športového dňa, ktorý sme pripravili v spolupráci s mestom Moldava nad Bodvou. Traja naši šéfkuchári pripravovali bez nároku na odmenu a v rámci sponzorsky zabezpečených surovín stovky porcií teplého jedla priamo v miestnom športovom areáli.
Bavil sa niekto s vami o refundácii vašich nákladov? Oslovil vás ešte niekto zo štátu v súvislosti s pomocou pre utečencov?
V prvých hodinách po nútenom ukončení varenia na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom s myšlienkou refundácie nákladov či inej pomoci nikto neprišiel. Možnosť spolupráce sa začala zo strany štátu skloňovať až po tom, čo médiami prebehla informácia o tom, ako nešťastne tieto služby boli zabezpečené. Nebolo však v našich personálnych kapacitách, nakoľko ide v prípade združenia Aregala – kuchári bez hraníc o čisto dobrovoľnícku infraštruktúru, opätovne sťahovať celú poľnú kuchyňu naspäť. Inventár, mobiliár, sklad, to všetko sme z Vyšného Nemeckého mimoriadne prácne presťahovali späť na základňu do Košíc. Je to, ako keď sťahujete byt. Až keď má človek vysťahovať priestor, v ktorom dlhšiu dobu žil, zistí, aké množstvo vecí sa mu tam za ten čas nahromadilo a prakticky ich využíva, resp. nevie si fungovanie bez nich ďalej predstaviť. Boli sme v rovnakej situácii. Znovunastavenie celého systému do podoby, v akej sme to ukončili, by bolo náročné aj logisticky a finančne.
Ako by ste zhrnuli prístup štátu k vašej pomoci na hranici?
Samotný krízový štáb, resp. štát a jeho existenciu sme začali vnímať až v závere nášho pôsobenia na hranici. Od začiatku nám pomáhali najmä dobrovoľníci, ktorí to v prihraničnom priestore aj celé koordinovali. Samozrejme, treba spomenúť najmä miestnych obyvateľov, ktorí nás zásobovali drevom na varenie a tiež napr. pravoslávneho farára z Inoviec, ktorý našim kuchárom poskytol strechu nad hlavou.
Marek Mruz rekapituluje aktivity Aregala Slovensko – kuchári bez hraníc vo Vyšnom Nemeckom:
Z nášho združenia sa zapojilo 20 šéfkuchárov zo známych reštaurácií a škôl od Bratislavy cez celé Slovensko až po Michalovce. Ďalšie desiatky pomocných dobrovoľníkov nám pomáhali s prípravou, čistením zeleniny a podobne. Veľká vďaka patrí aj nasadeniu kolegov z cateringovej spoločnosti v Košiciach, ktorí vyvinuli enormné úsilie na zabezpečenie inventára a zariadenia našej improvizovanej kuchyne. Pomohli nám nezištne a s osobným nasadením. Celkovo sme vydali viac ako 16 000 porcií teplého vareného jedla. Ponúkali sme husté mäsové guláše, cestovinové špeciality aj bezmäsité, resp. vegánske jedlá. Kládli sme dôraz na sýtosť a výživovú hodnotu pripravovaných pokrmov. Nastavenú kvalitatívnu latku sa nám podarilo udržať najmä vďaka štedrosti sponzorov, ktorých dokázali osloviť vďaka svojim civilným pôsobiskám jednotliví kuchári. Pomocou veľkoobchodných reťazcov a profesionálnych dodávateľov sme zabezpečili takmer 3 tony surovín, vrátane mäsa, zeleniny, múky či cestovín.