Potreba výstavby diaľnice k ukrajinským hraniciam je po začatí vojny ešte akútnejšia

Monika Feketeová

O fungujúcom dopravnom systéme na východe Slovenska sa dá hovoriť len ťažko. Posledným mestom, kam vedie diaľnica z Bratislavy, sú Košice. Chýba pokračovanie najdôležitejšej chrbtovej kosti na hranice s Ukrajinou a jej dokončenie je v nedohľadne. Diaľnica D1 je súčasťou TEN-T koridoru, teda medzinárodného európskeho koridoru, a súčasťou európskej cesty E50, ktorá vedie od Atlantického oceánu až po Kaspické more. Chýbajúci úsek po hranice z Ukrajinou sa týka približne 450-tisíc obyvateľov Zemplína.

Rozvoj regiónu, zamestnanosť a prílev nových investorov od výstavby diaľnice z Košíc až po hranicu s Ukrajinou očakáva združenie Diaľnica na Zemplín. Jeho členmi sú viacerí poslanci Národnej rady SR, ale najmä starostovia, primátori či podnikatelia zo Zemplína.

Aktivitu vyvíja aj Košický samosprávny kraj, ktorého poslanci vlani schválili vytvorenie neziskovej organizácie Dopravná infraštruktúra KSK, ktorá zabezpečí vyhotovenie vlastnej štúdie realizovateľnosti pokračovania diaľnice D1 po hranicu s Ukrajinou.

Plány na diaľnicu

„V Košickom kraji je 2 400 kilometrov ciest, z toho iba 22 kilometrov diaľníc a 15 kilometrov rýchlostných ciest, čo je najmenej zo všetkých krajov,“ konštatoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Národná diaľničná spoločnosť v roku 2013 mala vypracovanú štúdiu uskutočniteľnosti, momentálne je však už neaktuálna.

Aj preto vlastnú štúdiu vytvorí nezisková organizácia košickej župy Dopravná infraštruktúra KSK. Poslanci na tento účel odsúhlasili 500-tisíc EUR.

Štúdiu realizovateľnosti na pokračovanie diaľnice D1 po hranicu s Ukrajinou však pripravuje aj ministerstvo dopravy a výstavby. Vypracovanie zadalo Národnej diaľničnej spoločnosti a vyčlenilo na to viac ako 700-tisíc eur.

Rozdiel v oboch štúdiách je v tom, že kraj sa zameriava iba na vybudovanie diaľnice. Vypracovanie by tak malo byť kratšie, do začiatku roka 2023.

„Štúdia realizovateľnosti, ktorú realizuje Košický samosprávny kraj, bude relevantná, pretože bude vypracovaná autorizovaným subjektom, a tým pádom použiteľná na rôznych stupňoch rozhodovacích kompetencií v rámci štátnych orgánov,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Projekt, ktorý pripravuje štát, má za cieľ vypracovať multimodálnu štúdiu realizovateľnosti, potrebnú na zlepšenie aktuálnej dopravnej situácie v Košickom kraji. Preskúma tak, či je možné riešiť dopravu aj inak ako výstavbou diaľnice, napríklad rozšírením cesty prvej triedy v niektorých častiach, posilnením vlakových alebo autobusových spojení. V tomto prípade je vypracovanie naplánované v priebehu roka 2023, presný termín nie je známy.

Situácia bude ešte  horšia

„Diaľnica chýba a situácia bude horšia. A to aj v súvislosti s vojnou, ktorá prebieha na Ukrajine. Už teraz chodia stovky až tisíce kamiónov na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom, a to nielen s humanitárnou pomocou. A, povedzme si, vojnový konflikt raz musí skončiť a susedia budú potrebovať pomoc pri obnove. To sú ďalšie kamióny napríklad so stavebným materiálom,“ upozorňuje Eduard Buraš, poradca predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu.

Na Ukrajine je v súčasnosti každý druhý deň, pričom pravidelne sa na hranice musí dostať automobilom z Košíc. Súčasný stav ciest je alarmujúci, na súčasnú frekvenciu už nie sú pripravené.

„Rekonštrukciu potrebujú napríklad aj mnohé mosty, nielen komunikácie. Niektoré mostné telesá sú poškodené, čo je známe, a kraj do nich investuje. Nemôže však do všetkých a práve ťažké kamióny ich ničia. Nehovorím už o tom, že by bol potrebný prevoz ťažkej bojovej techniky. Na niektorých miestach sa robia na cestách „koľaje“ a situácia bude stále horšia a horšia,“ myslí si Eduard Buraš.

Zdôrazňuje, že nielen Slovensko, ale aj iné štáty budú potrebovať a využívať cestné koridory pri pomoci Ukrajine. Diaľnica by odbremenila mestá Sobrance, Michalovce aj Sečovce a podľa Buraša by si najviac vydýchli obyvatelia obcí medzi Sobrancami a štátnou hranicou vo Vyšnom Nemeckom.

Počet automobilov ročne stúpa

Aktivisti zo združenia Diaľnica na Zemplín uskutočnili v roku 2021 meranie hustoty dopravy v obci Dargov v okrese Trebišov. Zistili, že denne tadiaľ prejde do 20-tisíc motorových vozidiel.

„V priemere prejde obcou Dargov 19 717 áut za jeden deň. Výstavba diaľnice D3 na Kysuce alebo rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa sa začala pri intenzite 11-tisíc vozidiel denne,“ konštatoval vtedy predseda občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín Peter Báthory. Predpokladá, že v roku 2030 to môže byť aj viac ako 30-tisíc automobilov.

Útvar hodnoty za peniaze pripravil materiál pre výber priorít a plán prípravy a výstavby cestných projektov do roku 2030. Ráta so štyrmi úsekmi diaľnice od Košíc po ukrajinskú hranicu. Tri úseky sú v druhej desiatke. Na 12. mieste je úsek Dargov – Pozdišovce, na 13. Pozdišovce – Sobrance a 15. miesto patrí úseku Bidovce – Dargov. Najhoršie dopadol úsek medzi Sobrancami a hranicou s Ukrajinou, ktorý je na 67. priečke priorít.

Náklady pri všetkých vyrátali na viac ako 1 miliardu eur, pričom podstatnú časť by tvoril úsek Bidovce – Dargov so sumou vyše 400 miliónov eur, keďže sa tam ráta s tunelom.

„Zemplín potrebuje fungujúci dopravný systém. Nemôžeme riskovať, že v regióne Zemplína nebude najbližších 20 rokov postavený ani kilometer diaľnic a rýchlostných ciest, konštatoval Báthory.

Rozdelenie úsekov nemusí byť v takom rozsahu, ako predpokladajú plány, podľa predsedu združenia Diaľnica na Zemplín ich môže byť menej a nemuselo by sa stavať všetko.

„Najnevyhnutnejšie je podľa nás vybudovanie diaľničného úseku od Dargova po Michalovce, čo by sa dalo zrealizovať ako jeden úsek. Nemusel by sa raziť tunel pod Dargov. Výstavba tohto 25 kilometrov dlhého úseku by stála 250 miliónov eur,“ konštatuje Báthory, pričom medzi Košickým Klečenovom a Svinicou by sa nateraz len rozšírila cesta.