Rýchlostnú cestu R2 do Rožňavy, okrem časti obchvatu Košíc, postavia najskôr v ďalšom desaťročí

Monika Feketeová

Spojenie východu Slovenska s Bratislavou je aj napriek dlhoročným sľubom v nedohľadne. Motoristi majú tri možnosti – vybrať sa stále v celom úseku nedokončenou diaľnicou D1, ísť „južnou“ trasou po R2 do Zvolena a tam sa napojiť na diaľnicu do Bratislavy, alebo využiť maďarskú diaľnicu, ktorá metropolu východu s hlavným mestom spája.

Vydať sa do Bratislavy cez Maďarsko je v súčasnosti najpohodlnejšie. Trasa meria 486 kilometrov a cesta by mala trvať štyri hodiny a 43 minút. Zakúpiť je treba diaľničnú známku, ročná pre osobný automobil stojí viac ako 170 eur.

Diaľnica D1 je už síce po vlaňajšom otvorení 8-kilometrov dlhého úseku západného obchvatu Prešova na východe kompletná, avšak horšie je to s troma úsekmi v Žilinskom kraji. Bez dokončených úsekov by cesta mala trvať 4 hodiny a 41 minút, trasa má 452 kilometrov.  Situácia sa zlepší, ak budú dostavané úseky Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Prvý začali stavať ešte v roku 2013 a stanovený piaty termín dokončenia je december 2024. V rovnakom čase sa má dokončiť aj druhý úsek, tam ide už o tretí termín. Najkomplikovanejší úsek Turany – Hubová sa ani nezačal stavať. Naplánovaný začiatok je v roku 2024 a ukončenie až v roku 2029.

V hre je, samozrejme, aj obľúbená kombinácia severnej a južnej trasy do Bratislavy. Z Košíc do Ružomberka, cez Donovaly a potom diaľnicou zo Zvolena do Bratislavy. Problémom sú však hlavne  zimné mesiace, kedy zvykne byť prechod cez Donovaly komplikovaný.

Motoristi preto volia z Košíc stále radšej  „južnú“ trasu cez Zvolen, pretože aj napriek tomu, že je na nej najmenej diaľnic či rýchlostných ciest, je aj v súčasnosti najrýchlejšia. Dokopy 439 kilometrov sa dá prekonať za štyri a pol hodiny. Ešte rýchlejšie by to bolo, ak by sa vybudovala rýchlostná cesta R2, no zatiaľ je vo výstavbe na východe len jeden úsek.

Výstavba obchvatu Košíc mala pôvodne podľa plánov začať ešte v roku 2018, no v roku 2020 ešte stále prebiehala súťaž. Pôvodne sa rátalo s 21 kilometrov dlhou trasou Košice – Šaca – Košické Oľšany, neskôr sa rozdelil na dve časti.

S veľkou slávou v apríli tohto roka poklepali základný kameň na druhý úsek v dĺžke 14 kilometrov. Chýbalo len málo a Košice by zostali bez obchvatu približne o dva roky dlhšie. Hrozilo vyhlásenie novej súťaže, nakoľko v decembri 2021 Úrad pre verejné obstarávanie zrušil súťaž na tento úsek z formálnych dôvodov pre dve chýbajúce slová v zmluvných podmienkach.

„Potrebujeme stavať R2, máme na to eurofondy, je to stavba pre občanov. ÚVO je tu pre občanov, tak nás, prosím, nešikanujte za dve slová, najmä keď máme pravdu a vy viete, že máme pravdu,“ reagoval po rozhodnutí minister dopravy Andrej Doležal.

„Táto diaľnica nie je dôležitá len pre Košice, je to významná cesta aj pre ekonomiku. Súťaž bola vyhlásená pred dvomi rokmi a mysleli sme si, že to bude jednoduché. Zo začiatku neboli žiadne problémy. To, čo je nám vytýkané, je nezmyselné,“ povedal riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimír Jacko.

Národná diaľničná spoločnosť sa odvolala. Kým zareagovala odvolacia rada Úradu pre verejné obstarávanie, situácia sa vyriešila prijatím novely zákona o verejnom obstarávaní. Po podpise prezidentkou uzatvoreniu dohody už nič nebránilo.

Už sa predražuje

V marci 2022 bolo rozhodnuté o začatí výstavby tohto úseku. Dokončený by mal byť najneskôr do roku 2025. Juhovýchodný obchvat Košíc bude mať 14,3 kilometra a jeho výstavba má stáť 132,6 milióna eur. Výhodou rýchlostnej komunikácie bude, že na nej nebude žiaden tunel a postavená bude na prevažne rovnom úseku.

„Táto stavba je technicky v porovnaní s ostatnými diaľničnými úsekmi budovanými na Slovensku pomerne jednoduchá, pretože nemá tunel, je vedená v relatívne rovinatom úseku. Prekonáva jestvujúci terén 13 mostami a má tri mimoúrovňové križovatky,“ povedal generálny riaditeľ Eurovia SK Róbert Šinály.

Ešte sa priadne ani nezačalo stavať a už sa vynára prvý problém, ktorým je nárast cien.

„Nárast cien, ktorý zaznamenávame v rámci všetkých segmentov a komodít stavebného trhu, je enormný a neočakávaný, preto sme začali dialóg s objednávateľom, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť,“ konštatoval Róbert Šinály. Podstatné podľa neho je, aby stavba napredovala.

„Budeme hľadať priestor v interpretácii ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré odkazuje na nepredvídateľné okolnosti,“ poznamenal Andrej Doležal. Problém rieši aj s Úradom pre verejné obstarávanie.

Výstavba prvej časti obchvatu, 7 kilometrov dlhého úseku od Šebastoviec po Šacu, je v nedohľadne. Je už ukončené majetkové vysporiadanie a v súčasnosti prebieha realizačná dokumentácia. V harmonograme výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku podľa plánov Ministerstva dopravy a výstavby SR pre roky 2021 až 2028 však tento úsek nefiguruje.

Súťaž na tunel zrušili

Problematickým úsekom smerom na Rožňavu je horský prechod Soroška, ktorý je súčasťou 14 kilometrov dlhého úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou. Za jeho výstavbu spisovali obyvatelia dotknutých obcí aj petíciu a zorganizovali aj viaceré protesty.

Náklady na výstavbu spomenutého úseku sú plánované na viac ako 263 miliónov eur. V zozname prioritných projektov, vypracovanom Útvarom hodnoty pre peniaze Ministerstva financií SR, je na 56. mieste.

Úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou pritom mohol byť v súčasnosti vo výstavbe. Súťaž na zhotoviteľa totiž bola vyhlásená 31. decembra 2019. Národná diaľničná spoločnosť ju v júli 2020 zrušila. Mal byť prvým južným úsekom, ktorý povedie aj v 4,2 km dlhom tuneli. Predpoklad začatia výstavby tohto úseku bol v roku 2020, dokončenie bolo očakávané v roku 2025.

„Verejné obstarávanie bolo vyhlásené bez právoplatného stavebného povolenia, zároveň v zmysle zadanej dokumentácie nie je možné získať stavebné povolenie, a tak je projekt v zmysle dokumentácie nerealizovateľný,“ zdôvodnila tento krok Národná diaľničná spoločnosť.

Útvar hodnoty za peniaze poukázal na to, že projekt nie je spoločensky návratný, razenie tunela nesie výrazné a nepopísané environmentálne riziká. V súvislosti s tunelovou časťou taktiež videl vysoké riziko prekročenia nákladov a oneskorenia výstavby.

Problémom mali byť podľa útvaru environmentálne riziká. „Tým, že sa východný vstup do tunela posunul, tunel by mal teraz zasahovať do 5. stupňa ochranného pásma,“ upozornil úrad.

Po zmene vlády navštívil Jablonov nad Turňou súčasný minister Andrej Doležal, ktorý sa stretol s predstaviteľmi samospráv aj petičným výborom.

„Projekt Soroška bude pokračovať takisto ako celý úsek R2. Ideme projekt dopracovať a príprava stavby naďalej pokračuje,“ konštatoval Andrej Doležal.

Soroška je podľa jeho slov stále v zozname priorít ministerstva, hoci nie na popredných miestach. Možnú výstavbu tunela Soroška stanovil na rok 2023, no v harmonograme výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku do roku 2028 o ňom zmienka nie je. Rovnako je to aj pri zvyšných štyroch úsekoch.

Problém aj na strede Slovenska

V prípade úsekov na východnom Slovensku je až na 68. mieste v zozname prioritných projektov 14 kilometrov dlhý úsek Včeláre – Moldava. Náklady na výstavbu sú vyčíslené na viac ako 116 miliónov eur.

Plánovaný úsek Moldava – Šaca s dĺžkou 18 kilometrov s výškou investície 241,8 milióna eur skončil až na 87. mieste a 98. priečka patrí úseku Jablonov nad Turňou – Včeláre s dĺžkou 7,8 kilometra a odhadovanou sumou takmer 78 miliónov eur.

Aby bola rýchlostná cesta R2 na východe kompletná, vybudovať ešte treba úsek Rožňava – Gombasek. V tomto prípade treba na takmer 10 kilometrov dlhý úsek za približne 92,6 milióna eur. V zozname figuruje na 89. mieste.

Na strednom Slovensku je až po Zvolen postavených len päť úsekov. Vo výstavbe sú ďalšie dva a ďalších deväť v pláne do roku 2028 nefiguruje. Súvislá R2 z Košíc do Zvolena tak v tomto desaťročí nebude.