Rýchlostná cesta R4 má spojiť Baltické a Egejské more. Na Slovensku sa to minimálne do roku 2031 nestane

Monika Feketeová

Prepojiť Maďarsko s Poľskom má na východe Slovenska plánovaná rýchlostná cesta R4. Je súčasťou najkratšej historickej cesty zo severu na juh, spájajúca Baltické more s Egejským, nazývanou Via Carpatia. Vytvorené sú zatiaľ iba dva úseky, jeden je vo výstavbe a nedávno vyhlásili verejné obstarávanie na ďalší. Zvyšných osem je v plánoch, no do roku 2028 sa so začatím výstavby nepočíta.

Poľská strana plánuje svoju časť, rýchlostnú cestu S19, dostavať až k slovenským hraniciam vo Vyšnom Komárniku najneskôr do roku 2026. Južní susedia vlani v októbri odovzdali do užívania úsek diaľnice M30, spájajúcu Miškovec s maďarsko-slovenským hraničným priechodom v Tornyosnémeti. Úsek dlhý takmer 57 kilometrov postavili za 3,5 roka za 518 miliónov eur. Približne takú dĺžku má aj osem plánovaných úsekov, na ktoré je potrebné získať viac ako 900 miliónov. Črtá sa možnosť, že štát sa nebude spoliehať na vlastné zdroje, ani peniaze z eurofondov a výstavba by bola financovaná takzvanými PPP projektami.

Slováci akoby zaspali

V plánoch bolo prepojenie Maďarska a Poľska ešte v Československu v roku 1963. Prvý úsek sa začal stavať až v roku 2007, a to obchvat Svidníka. Dokončili ho o tri roky neskôr.

Zrodenie myšlienky Tranzitnej cesty Via Carpatia vzniklo v roku 2006. Ministri Poľska, Litvy, Maďarska a Slovenska rokovali o severo-južnom cestnom ťahu. Výsledkom bol podpis Lankutskej deklarácie. O tri roky neskôr sa pridali aj ďalšie tri krajiny. Od vytvorenia spojenia medzi krajinami si politici sľubujú ekonomický rast krajín, vrátane rozvoja malého a stredného podnikania, vedy a výskumu, technológií a priemyselných parkov.

Výstavbu na Slovenskej strane vyžadujú najmä obyvatelia Prešovského samosprávneho kraja, nakoľko v Košickom kraji chýba už len jeden úsek, paradoxne ide o rýchlostnú komunikáciu R2, obchvat Košíc, ktorý sa začal stavať len pred niekoľkými týždňami a dokončený má byť do troch rokov. Súčasťou R4 – Via Carpatia je aj diaľnica D1 v úseku medzi Prešovom a Košicami. Na území Košického kraja je len jeden 14 kilometrov dlhý úsek rýchlostnej cesty R4 medzi Milhosťou a koncom neďaleko Košíc za mestskou časťou Šebastovce. Dokončený bol v roku 2013.

Absenciu tejto rýchlostnej komunikácie pociťujú najmä Prešovčania, pretože tranzitná doprava prechádza priamo mestom, ale aj obyvatelia obcí a miest smerom na hranicu s poľskou republikou vo Vyšnom Komárniku.

Výstavba jednotlivých úsekov sa stále posúva. Občianske združenie Lepší Prešov vyvíja tlak na začatie výstavby R4. Najprv požadovali výstavby obchvatu Prešova. Neskôr získali podporu obcí. V polovici roka 2017 sa do protestnej polhodinovej blokády zapojili viaceré, popri ktorých má viesť rýchlostná cesta R4. Týkalo sa to obcí Kapušany, Lada, Lipníky, ku ktorým sa pridáva aj Chmeľov, Giraltovce, Kračúnovce, Radoma, Stročín a Šarišský Štiavnik.

„Prešovský kraj má najvyššiu nezamestnanosť, najnižšiu priemernú mzdu, od roku 2002 dostal najmenej investičných stimulov na vytváranie pracovných miest a zároveň má najhoršiu dopravnú infraštruktúru,“ zdôvodnili organizátori zorganizovanie protestu. Podľa nich by mala práve rýchlostná cesta R4 pomôcť odľahčiť preťaženú dopravnú sieť v Prešovskom kraji.

Na jeseň 2017 vyzbieralo združenie 32 580 podpisov v petícii za výstavbu rýchlostnej cesty R4, stačilo im na to päť mesiacov. V obciach Lada v okrese Prešov a Stročín (okres Svidník) petíciu podpísalo takmer 50 % všetkých obyvateľov. Odovzdali ju na Úrade vlády. Vtedajší minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek uviedol, že s petíciami ho aktivisti „nedokážu postrašiť, lebo sa stali už zvykom.“

Aktivity združenia sa stupňovali a došlo aj k spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom, spojili sa všetky mestá a obce, ktorým by rýchlostná cesta pomohla.

Dobudovanie rýchlostnej komunikácie R4 s napojením na diaľnicu D1 považuje predseda Prešovského samosprávneho kraja za kľúčovú prioritu pre odľahčenie ciest severovýchodu Slovenska od tranzitnej dopravy a jeho všestranný rozvoj.

„Na význam rýchlostnej cesty upozorňujeme už dlhší čas. Maďari a Poliaci stavajú, len Slováci ako keby zaspali. Obávam sa, že nám hrozí medzinárodná blamáž, lebo cesty znamenajú aj pracovné príležitosti, cestovný ruch a, samozrejme, rozvoj regiónov,“ kritizoval prístup štátu Milan Majerský.

Vyzval rezort dopravy a financií, aby „akcelerovali svoju činnosť“ a umožnili dostavbu tejto komunikácie.

Postaví cestu súkromník?

Rozostavaný je jedine úsek R4 Prešov – severný obchvat, I.etapa. Celková suma na výstavbu 4,3 kilometrov dlhého úseku, je stanovená na takmer 143 miliónov eur. Stavia sa v plnom profile a súčasťou má byť aj 1153 metrov dlhý tunel Bikoš, ktorý  bol prerazený 27.mája 2021. Úsek začali stavať v lete 2019 a podľa zmluvy majú práce ukončiť v júli 2023. Pôvodne celú sumu mal hradiť štát, vlani sa podarilo získať z európskych zdrojov vo výške viac ako 67,7 milióna eur. Po dobudovaní prvej etapy severného obchvatu Prešova na R4 ušetria motoristi zhruba desať minút v porovnaní s jazdou po pôvodných komunikáciách.

Národná diaľničná spoločnosť vo februári tohto roka informovala, že vyhlásila verejné obstarávanie na II. etapu severného obchvatu Prešova.

„Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania sme zaslali do vestníka Úradu pre verejné obstarávanie 24.februára 2022.  Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 263 milióna eur a bude financovaná výhradne zo štátneho rozpočtu. Podpis zmluvy s úspešným  uchádzačom je indikatívne naplánovaný na jar budúceho roka,“ uviedla Eva Žgravčáková. hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti.

Druhá etapa severného obchvatu Prešova bude mať celkovú dĺžku 10,2 kilometra. Začínať bude v mimoúrovňovej križovatke Prešov, sever a končiť v križovatke Kapušany, kde sa napojí na existujúcu cestu I. triedy I/18. Trasa nadväzuje na už rozostavený úsek I. etapy severného obchvatu Prešova. Celá trasa R4 Prešov – severný obchvat  ušetrí vodičom prechádzajúcim mestom Prešov od križovatky Prešov západ po Kapušany 7 minút .

Odhadovaný termín začatia výstavby 4-kilometrov dlhého úseku Lipníky – Kapušany s odhadovanou sumou 100 miliónov eur je rok 2026 s ukončením o dva roky neskôr. V zozname prioritných projektov, vypracovanom Útvarom hodnoty pre peniaze Ministerstva financií SR, je na vysokom 5.mieste.

Zvyšných sedem úsekov až po štátnu hranicu Vyšný Komárnik nie je zaradených do plánu výstavby pred rokom 2028. Dokopy ide o 51 kilometrov.

Najvyššie v zozname je úsek Giraltovce – Kuková na 28.mieste. O štyri priečky, na 32.mieste, je 7-kilometrov dlhý úsek Rakovčík – Radoma za 120 miliónov eur, až na 45.mieste skončil v rámci priorít úsek Radoma Giraltovce dlhý 7 kilometrov s odhadovanou sumou 121,1 milióna eur. Nasleduje za ním Ladomírová – Hunkovce (8,2 kilometra, 95,7 milióna eur) na 77.priečke, Svidník – Rakovčík (6 kilometrov, 98,1 milióna eur) je na 80.mieste. Až 91.miesto patrí úseku Kuková – Lipníky (8 kilometrov, 132,8 milióna eur) a posledným, na 95.mieste zo sto je štátna hranica Vyšný Komárnik – Hunkovce. Ide o 7,9 kilometra dlhý úsek za 126 miliónov eur.

Termíny realizácie jednotlivých úsekov by mali byť stanovené na základe postupu prípravy projektovej dokumentácie, majetkovoprávneho vysporiadania a vydania potrebných právoplatných rozhodnutí a povolení, a taktiež po zohľadnení možností zabezpečenia finančných prostriedkov, potrebných na ďalšiu prípravu a realizáciu.

Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal konštatoval, že niektoré úseky R4 môžu byť preklasifikované a zaradia sa medzi prioritnejšie. V januári tohto roka už nevylučuje, že výstavba rýchlostnej cesty R4 od Prešova k hranici s Poľskom by sa mohla stavať a financovať formou projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP).

„Poliakov bytostne zaujíma stav prípravy Via Carpatia. Ak nám celá tá nákladná doprava skončí na severe východného Slovenska, tak tam bude vážny problém,“ upozornil Andrej Doležal.

Úsek rýchlostnej cesty R4 považuje za významný koridor. Plánuje stretnutie so zástupcami Útvaru hodnoty pre peniaze a vytvoriť parametre, aby to bol projekt financovateľný súkromníkmi.

V pláne je možné zlúčenie jednotlivých úsekov do jedného celku, mať vykúpené pozemky a potom vysúťažiť koncesionára. „Odobriť takúto realizáciu prostredníctvom PPP musí ministerstvo financií,“ vysvetlil Andrej Doležal.

Podľa jeho odhadu by úseky R4 k hranici s Poľskom, ktoré sa majú stáť súčasťou medzinárodného prepojenia Via Carpatia, mohli byť hotové najskôr v roku 2031.