Poprad (TASR) – V krove evanjelického kostola v Poprade-Spišskej Sobote sa podarilo pamiatkarom objaviť pamätnú tabuľu.
Pavol Jackovič z Pamiatkového úradu SR informoval, že ide na slovenské pomery o ojedinelý nález tabuľky z hrubého papiera. „Dlho nenavštívené podkrovie historickej stavby nám opäť raz ukázalo, aké poklady môže takýto priestor skrývať. Tabuľka bola priklincovaná na zdvojenom stĺpe s veľkým nápisom ‚Zur Errinerung – Pre pamäť‘,“ uviedol.
V súčasnosti už veľmi slabo čitateľný text pravdepodobne zaznamenal okolnosti úpravy krovu a výmeny strešnej krytiny, respektíve aj iných úprav. Uvádzajú sa v ňom totiž viaceré roky – 1777, 1852, 1875, 1888 či 1897.
„Pri obhliadke boli v krove kostola objavené aj viaceré cenné doklady týkajúce sa stavebnej činnosti. Rok postavenia krovu 1777 spolu s insígniami MSW vyznačili stavbári na zdvojenom stĺpe,“ priblížil Jackovič s tým, že o úpravách krovu z roku 1897 svedčia mnohé nápisy čiernou farbou na väzných trámoch a pomúrniciach či vzperách krovu. Tie hovoria aj o majstrovi strechárovi Jozefovi Gabrielovi z Kunewaldu – dnešný Kunín v okrese Nový Jičín v Českej republike. „Z totožného mesta pochádzajú aj škridle signované nápisom ‚HEINRICH ZEIKE KUNEWALD NEUTITSCHEN‘,“ doplnil Jackovič. Do tretice potvrdzuje tieto úpravy krovu aj slabo čitateľný podpis, zrejme tesárskeho majstra, s datovaním 1897 na vzpere pod sekundárne vloženou väznicou.
Evanjelický kostol augsburského vyznania v pamiatkovej rezervácii Spišská Sobota je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Bol postavený v roku 1777 tesne pred vydaním tolerančného patentu s kresaným hambálkovým vešadlovým krovom, s pozdĺžnou nižšou hrebeňovou stolicou. O 120 rokov neskôr, keď sa obnovili fasády a interiér kostola, pôvodný krov doplnili v priečnych väzbách po oboch stranách o šikmé vzpery. „Zrejme to bolo pre zvýšenie únosnosti pri kladení novej škridlovej strešnej krytiny,“ dodal Jackovič.
Pamiatkari vykonali obhliadku a diagnostiku porúch kostola pre spracovanie technickej správy aj napriek komplikovanejšiemu prístupu do krovu dlhým rebríkom cez dieru v klenbe lode. Udialo sa tak v rámci projektu Pro Monumenta II.