Neobjasnená vražda grófa Štefana Sztárayho
Martin Molnár
Šlachtická rodina Sztáray patrila k významným feudálom Zemplína, s kontaktmi na cisársky dvor. No jej sága končí postupným úpadkom, ktorý vyústil do dosiaľ neobjasnenú vraždu grófa Štefana Sztárayho.
Vzostup a pád
V 18. storočí Imrich Sztáray získal najprv barónsky a o niekoľko rokov neskôr i grófsky titul. Po jeho smrti najstarší syn Ján Filip Sztáray (1739 – 1815) zdedil majetky na panstve Staré, čím sa stal zakladateľom starianskej grófskej vetvy, najmladší syn Michal (1749 – 1797 Viedeň) zas získal michalovské majetky, a tak sa pokladá za zakladateľa michalovskej grófskej vetvy rodu.
Členovia starianskej vetvy svoje vlastníctvo neustále zveľaďovali. Prestavali tiež rodový kaštieľ v Starom a v 19. storočí tu vybudovali i nový honosný kostol, pričom do krypty pod chrámom sústredili pozostatky predstaviteľov rodu a príbuzných.
V starianskom kaštieli sa narodilo niekoľko výnimočných osobností – spomedzi nich možno spomenúť jednorukého klaviristu, grófa Gejzu Zichyho, ktorého matka pochádzala z rodu Sztáray.
Poschodový kaštieľ v Starom s množstvom chodieb, komnát, izieb a s vlastnou kaplnkou, obklopený rozsiahlym parkom, sa majestátne vynímal v celom okolí (dlhšiu dobu niesol i symbolické popisné číslo 1). Pred ním bolo situované malé námestie so sochou svätého Jána Nepomuckého.
Sztárayovci nešetrili ani na novom murovanom kostole, ktorý dodnes stojí neďaleko kaštieľa – už v čase dokončenia patril medzi honosné, reprezentatívne sakrálne objekty.
Ani štedré investície členov grófskeho rodu však Staré nezachránili od postupného ústupu z bývalých pozícií.
Negatívny trend sa nepodarilo zvrátiť ani rodine Viktora Sztárayho (1823 – 1879).
Od roku 1855 sa tomuto grófovi a jeho manželke – grófke Márii Sztáray, rodenej Török (1835 – 1916) – postupne narodilo šesť detí: Eugen, Štefan, Šarlota, Alexander, Irma a Elza.
Ich ďalšie osudy boli naozaj veľmi zaujímavé…
Gróf Alexander Sztáray zdedil po nebohom strýkovi michalovské panstvo, čo ho v podstate zachránilo pred hroziacou chudobou. Z tohto náhodného šťastia sa však dlho netešil, pretože v roku 1931 ovdovel.
Irma Sztáray zas v roku 1898 sprevádzala, ako dvorná dáma, cisárovnú Alžbetu Habsburskú (rodičmi nežne prezývanú ako Sisi) na prechádzke v Ženeve, počas ktorej panovníčku napadol a usmrtil taliansky anarchista.
Záhadná vražda
Veľkostatkár, gróf Štefan Sztáray bol zavraždený v roku 1896 – jeho predčasný skon vyvolal rozruch a dohady nielen v Starom, ale aj v širšom okolí.
O Štefanovi sa zo spomienok členov rodu veľa nedozviete. Zastával iba niekoľko menej významných funkcií – viac ho zrejme „preslávili“ ľúbostné avantúry.
Staromládenecký spôsob života mladému grófovi asi vyhovoval, pretože pred oltár sa postavil až ako 38-ročný v polovici januára 1896. Jeho o takmer desať rokov mladšia manželka, šľachtičná Ilona Horváth (1867 – 1927), pochádzala z dedinky Laskod v bývalej Sabolčskej župe.
Aké boli vzťahy medzi mladomanželmi za tých pár mesiacov spoločného života? Dnes o tom môžeme už iba špekulovať. Ani žena ho zrejme nedokázala presvedčiť, aby sa usadil…
Grófovu záhadnú smrť dodnes sprevádza množstvo dohadov, špekulácií a nezodpovedaných otázok.
Z úmrtného listu sa možno dozvedieť, že zomrel 12. júla 1896, pol hodinu pred polnocou, ako príčina smrti je uvedené: „Obeť vraždy, ktorá sa stala zastrelením cez okno.“ V dokumente sa ďalej píše, že nebohého grófa pochoval 15. júla 1896 v Starom humenský farár Ágoston Szkurkay.
Obyvatelia obce Staré rozprávajú, že grófa zastrelil cez okno v dolnej komnate kaštieľa notár, pretože ten mu chodil za ženou („inkriminované“ okno je vraj už zamurované). Podľa druhej, „zľudovenej“ verzie sa gróf dal jednoducho zastreliť, pretože prehral kaštieľ v kartách. Ďalšia, ústne šírená „pravda“ zas hovorí o tom, že gróf nebol v čase vraždy v komnate sám, ale so svojou milenkou.
V danom období však už notársky úrad v Starom nesídlil – obec spolu s okolitými dedinami patrila do rozsiahleho obvodu notárskeho úradu v Nacinej Vsi, pričom dlhoročný notár Peter Zapotoczky zostal vo svojej funkcii aj po roku 1896.
Ak by gróf Štefan Sztáray prehral kaštieľ v kartách, potom by ho rodina neskôr nemohla predať budapeštianskej banke.
Viaceré verzie vraždy
Článok o zavraždení grófa prinieslo i mimoriadne, nulté číslo týždenníka Felső Zemplén z 9. augusta 1896:
„Zavraždenie Sztárayho
Vo veci vraždy, ktorá vzbudila pozornosť a podľa vedomostí bol jej obeťou gróf Štefan Sztáray, sa teraz objavil taký obrat, ktorý dáva veľkú nádej, že sa podarí odhaliť dlho hľadaného opovážlivého vraha. Michalovská polícia totiž 6. tohto mesiaca zadržala troch mužov a dve ženy, voči ktorým sa aj predtým vynorili také vážne podozrenia, že sa dá dúfať, že v priebehu niekoľkých dní sa priznajú k vykonanému činu. V záujme vyšetrovania sa predbežne nedajú zistiť podrobnejšie údaje, bez akéhokoľvek komentára vo veci len oznamujeme, čo sme sa dozvedeli z dôverného zdroja. To, že by zo Slovenského Nového Mesta došiel telegram, ktorý by dával na vedomie, že tam zadržaný sztárayovský stolársky učeň sa priznal k spáchaniu vraždy, sa nezakladá na pravde.“
Aj tento novinový článok dokazuje, že polícia pracovala s viacerými verziami vraždy.
Na základe ďalších správ však môžeme konštatovať, že bezpečnostným zložkám sa pravého páchateľa chytiť nikdy nepodarilo.
V súvislosti s vraždou grófa Štefana Sztárayho síce v Sátoraljaújhelyi uväznili podozrivého Jána Garbelyho, ktorý sa vrátil z Ameriky, no ten daný zločin zrejme nespáchal – vyšetrujúce orgány ho zaistili preto, lebo viacerí svedkovia uvádzali, že tento stolársky učeň sa niekoľkokrát preobliekol do ženských šiat a v nočných hodinách vošiel do dvora kaštieľa, kde striehol na grófa.
Vyšetrovanie zamotal i jeden anonymný list – jeho neznámy pisateľ dosť nelogicky uvádzal, že k vražde ho viedla snaha získať sumu tisíc forintov, ktorú ako odmenu vypísala vláda.
Keďže pátranie neprinieslo žiadne konkrétne výsledky, „vyšetrovacieho sudcu“ Keresztessyho v uvedenom prípade vystriedal Ľudovít Wieland. Podobne ako jeho predchodca, aj ten vyšetroval v Starom, no ani jemu sa komplikovaný prípad vraždy grófa Sztárayho nepodarilo doviesť do úspešného konca.
Zomierajúci grófsky záhradník sa mal neskôr údajne verejne priznať, že to on zastrelil grófa kvôli manželkinej nevere.
Sústrasť cisárovny
Tak či onak, vražda grófa hlboko zasiahla celú rodinu. Irma Sztáray, dvorná dáma panovníčky a sestra zavraždeného, vo svojich spomienkach s názvom „Posledné roky cisárovnej Alžbety“, ktoré prvýkrát vyšli po nemecky vo Viedni v roku 1909, uvádza: „Mňa a moju rodinu však neúprosnou rukou zasiahol osud. Dňa 12. júla 1896 bol zákerne zavraždený môj brat Štefan. Bola to strašná rana a ja som nemohla opustiť našu celkom zdrvenú matku.“
Cisárovná vyjadrila svoju sústrasť v tejto depeši: „Práve som dostala tú otrasnú správu. Prijmite moju najúprimnejšiu sústrasť. Tlmočte ju i svojej matke a švagrinej. Vaša dovolenka je, prirodzene, predĺžená. Alžbeta.“
Grófke bola o pár dní neskôr priznaná niekoľkomesačná dovolenka. V novembri 1896 však Irma musela niekoľko dní stráviť vo Viedni, a tak ju cisárovná Alžbeta pozvala na audienciu – stretnutie v záhradách Schönbrunnu bolo veľmi dojemné…
Členovia rodiny potom stariansky kaštieľ predali a v obci už viac nebývali. Matka Štefana Sztárayho sa spolu s dcérou (a sestrou zavraždeného) Irmou zdržiavala v kaštieli v Sobranciach, jeho manželka Ilona Horváth zomrela v Budapešti.
Svojmu tragicky zosnulému manželovi dala v kostole v Starom umiestniť aj malú mramorovú tabuľu s maďarským nápisom – jeho slovenský preklad znie:
„Smútiaca vdova
venuje
milovanému manželovi
grófovi Štefanovi Sztáraymu
zo Starého a Michaloviec.
Spomíname.
*7. február 1858 +12. júl 1896
Ježiš, zmiluj sa!“
Jeden smrteľný výstrel teda poznamenal osudy viacerých ľudí…
Zrejme sa už nikdy presne nedozvieme, čo viedlo záhadného strelca k tomu, aby v noci 12. júla 1896 stlačil spúšť na svojej zbrani, a tak natrvalo prerušil niť života posledného starianskeho grófa…
Majetok po nebohom Štefanovi Sztáraym následne získal Bernát Schwarcz z Fehérházu za ročný prenájom vo výške 12 509 forintov a 90 korún, po právnej stránke ho spravovala advokátska kancelária Štefana Sulyovszkého.