Monika Feketeová
Zhrdzavený kus železa patriaci do zberu – pomyslia si Košičania aj cezpoľní, smerujúci na verejný cintorín. Pamiatkari sú však zo stĺpa nadšení. Ide totiž o jediný zachovaný trakčný stožiar na území Košíc a je zaradený medzi pamätihodnosti mesta.
Stožiar stojí pri parkovisku za stánkami, kde predávajú trhovníci kvety na hroby. Pochádza zo začiatkov budovania a prevádzky košickej električky, z ostatných sa ojedinele zachovali len betónové základy stožiarov s odrezanými zvyškami. Na jeho existenciu upozornili pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.
Trakčný stožiar slúžil na upevňovanie trolejového vedenia električiek. Nachádza sa na bývalom koncovom úseku trate k Verejnému cintorínu na Cintorínskej ulici.
„Trať k cintorínu bola naplánovaná už pri výstavbe prvých električkových tratí v roku 1912. Od roku 1913 bola táto trať na bývalej Peštianskej ceste, dnešnej Južnej triede, ukončená pri niekdajšej Franckovej továrni. K predĺženiu úseku k cintorínu došlo v roku 1915 počas I. svetovej vojny,“ vysvetľujú Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu Košice a Ivan Tatranský.
Trať mala výhybňu pre obiehanie vlečných vozňov a odbočku vlečky k neďalekej barakovej vojenskej nemocnici. Tá bola v areáli oproti cintorínu, v súčasnosti už neexistuje.
„Bolo to kvôli možnosti priamej prepravy ranených a chorých vojakov vagónmi železnice. V roku 1936 došlo k vybudovaniu novej katafalkovne, kvôli ktorej musel byť koncový úsek trate skrátený a upravený,“ ozrejmujú.
Predmetný trakčný stožiar bol inštalovaný pri tejto úprave. Na pôvodnej neskrátenej trati k cintorínu boli použité výhradne drevené stožiare.
Podľa Krajského pamiatkového úradu úsek trate od Južnej triedy k cintorínu sa prestal využívať pre pravidelnú osobnú dopravu okolo roku 1962, v roku 1965 bola trať zrušená a zlikvidovaná.
Zachovaný trakčný stožiar má oceľovú priehradovú konštrukciu štvorcového prierezu, určenú na kotvenie prevesov trolejového vedenia. Bol nainštalovaný ako koncový a hlava stožiaru je prispôsobená na upevnenie prevesu trolejového vedenia, no je tu aj možnosť montáže osvetľovacieho telesa alebo nosiča elektrického či telefónneho vedenia. Tento typ sa používal od roku 1913 na hlavných tratiach pouličnej železnice.
„Stožiar je už nepoužívaný a prakticky nepoužiteľný, odpojený od koľajovej siete a v súčasnosti obkolesený hustým porastom tují,“ uvádzajú pamiatkari.
Trakčný stožiar pochádza zo začiatkov budovania a prevádzky košickej električky a je jediný svojho druhu na území celého mesta.
„Tento typ bol postupne zlikvidovaný pri rušení tratí alebo bol pri ich modernizáciách nahradzovaný modernými rúrovými konštrukciami. Konkrétne tento artefakt je pripomienkou dávno zaniknutej elekričkovej trate a zároveň praktickou ukážkou klasickej konštrukcie strojárenských výrobkov z predminulého a začiatku minulého storočia,“ vysvetľujú pamiatkari.