KOŠICE (UPJŠ, ika) – Jednou z medičiek, ktoré v závere minulého týždňa pomáhali s Intervenčným tímom Ministerstva zdravotníctva SR priamo na hraniciach je aj 22-ročná Kateryna Cholynets z Ukrajiny študujúca na Lekárskej fakulte UPJŠ všeobecné lekárstvo vo štvrtom ročníku.
Študenti fakulty pomáhajú v súvislosti so situáciou na Ukrajine rôznymi spôsobmi. Vyhlásili zbierku materiálnej pomoci pre užhorodskú nemocnicu, organizujú ubytovanie pre ukrajinských utečencov a dokonca trávia svoje voľné dni s utečencami na hraniciach.
„Informácia o tom, čo sa deje na Ukrajine ma zastihla vo štvrtok ráno, keď som sa chystala do nemocnice na cvičenie z chirurgie. Na Instagrame mi začalo vyhadzovať videá priateľov študujúcich medicínu v Kyjeve – neverila som vlastným očiam, keď som sledovala zábery s výbuchmi! Hneď som volala mame, ktorá žije 150 kilometrov od Užhorodu. Celá rodina hneď riešila, čo ďalej. Mamka pracuje ako vrchná sestra na internom oddelení v nemocnici a rozhodla sa ostať na Ukrajine, pretože v nemocnici je teraz najviac potrebná, no moja mladšia sestra, sesternice a teta sa rýchlo zbalili a vyrazili k príbuzným do Prahy. V priebehu krátkeho času som potom stretla na hraniciach stovky takýchto ľudí ponáhľajúcich sa do bezpečia,“ hovorí Kateryna, ktorá prežila prvé dva dni vyučovanie ako v mrákotách. Na tretí deň, v piatok napoludnie už ako členka Intervenčného tímu Ministerstva zdravotníctva SR vyrážala so skupinou študentov do Uble.
Musela sa vyplakať
Členkou Intervenčného tímu ministerstva zdravotníctva je asi pol roka. Volali jej, že by privítali pomoc medika ovládajúceho ukrajinský jazyky pre kontakt s utečencami na hranici. Z Košíc vyrážala spolu so študentkami medicíny Ester Tomajkovou a Srbkou Jelenou Čkonjevič a tiež s doktorandkou na verejnom zdravotníctve Viktóriou Rusňákovou. Najprv boli na hraničnom priechode v Ubli, neskôr sa presunuli do Malých Slemencov a potom Vyšného Nemeckého. Monitorovali situáciu, či niekto nepotrebuje zdravotnícku alebo psychologickú pomoc. Pomáhali aj charite rozdávať jedlo a čaj, pričom Kateryna predovšetkým tlmočila.
„Šokujúce bolo pre mňa stretnúť moje priateľky z rodného mesta Mižhiria, ktoré utekali z Ukrajiny aj so svojimi psíkmi. Až keď som stretla známych ľudí, akoby mi zrazu došlo, čo sa to vlastne deje. Že moji rodáci – a rodina utekajú z našej krajiny pred nečakanou agresiou a nevieme, čo prinesie zajtrajšok. Nikto to nevie – nielen Ukrajinci, ani iné národy si už nemôžu byť ničím isté,“ povedala Kateryna.
Po dvoch dňoch strávených na hraniciach musela ostať na internáte, aby sa z toho všetkého spamätala.
„Potrebovala som sa vyplakať a dať dokopy, pretože som z toho bola úplne psychicky mimo. Organizovala som sprostredkovanie rôznej pomoci pre Ukrajincov, ale potrebovala som byť chvíľu sama,“ vysvetľuje študentka, ktorá sa na kovidovom oddelení v Krompachoch celé mesiace stretávala a tvárou v tvár so smrťou a myslela si, že po tejto skúsenosti už zvládne v živote všetko. A predsa ju život prekvapil tak, že sa cíti bezmocná.
„Pracovala som na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, videla som ľudí zomierať a balila ich telá do čiernych vriec. Myslela som si, že som silná, ale toto ma úplne rozložilo. Cítim obrovský strach a ani neviem povedať, čoho sa vlastne bojím, či o seba, svoju rodinu, alebo o svoju vlasť. Je to ako hororový film, ale nedá sa vypnúť a netušíme, ako ďaleko to všetko zájde,“ obáva sa Kateryna.
Na hranicu odniesli lieky
Štvorica dievčat odniesla minulý týždeň na hranicu aj množstvo voľno-predajných liekov proti bolesti a na respiračné ochorenia a obväzový materiál, ktoré zakúpil Spolok medikov mesta Košice.
„Spolok aktuálne zbiera materiálnu pomoc pre nemocnicu v Užhorode, pričom potraviny, hygienické potreby, prikrývky a podobne môžete priniesť na vrátnicu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a zháňame aj ďalšie finančné zdroje na lieky a obväzový materiál,“ poznamenáva študentka šiesteho ročníka LF UPJŠ Ester Tomajková.
Zatiaľ čo tri medičky sa počas týždňa venujú škole, externá doktorandka PhDr. Viktória Rusňáková je na hraniciach každý deň. Prílev utečencov neutícha a s postupujúcimi bojmi v susedenej dajú sa očakávať ďalšie vlny ľudí smerujúcich do bezpečia.
Ako poznamenáva Kateryna Cholynets, je treba počítať s tým, že čím väčšmi bude Ukrajina krvácať, tým viac ľudí sa vydá hľadať pomoc za hranice a prichádzať budú to čoraz chudobnejšie osoby.
„Viete, prvej chvíli sa spamätali dobre zorientovaní ľudia, ktorí mali po ruke nejaké financie a technické prostriedky na cestu, teda hlavne motorizovaní ľudia. Ale s postupujúcimi bojmi vytlačí strach z domoviny aj takých ľudí, ktorí sú na tom finančne horšie – no ich strach bude väčší, než ich bieda a neistota, kam sa v zahraničí podejú. Tí budú celkom stratení, no ja verím, že Slováci, ktorí ukázali svoje veľké srdcia, ich budú mať otvorené aj naďalej. Pretože Ukrajina bojuje za tvár celej Európy!“ zdôrazňuje Kateryna.
Pomôžu s psychologickou podporou
Lekárska fakulty UPJŠ je pripravená pomôcť študentom z Ukrajiny a ich rodinám v tejto ťažkej situácii. Ako konštatuje dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, prof. MUDr. Daniel Pella, PhD., fakulta je hrdá na svojich študentov, ktorí ukázali veľkú ochotu pomáhať už počas pandemickej situácie a teraz takisto pomáhajú všemožnými spôsobmi v súvislosti s dianím na Ukrajine.
„Oceňujem ochotu našich študentov, ktorí popri plnení náročných povinností vyplývajúcich z ich štúdia venujú svoj čas a energiu aj na iné dôležité veci a takisto si vážim kolegov, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú, či už materiálne, finančne, alebo ubytovaním ukrajinských rodín. Naša fakulta nevyhlásila samostatnú zbierku, pretože transparentných účtov od rôznych organizácií bolo zriadených dosť a každý sa môže rozhodnúť, ako pomôcť. No ako fakulta urobíme všetko pre našich ukrajinských študentov, aby sme im pomohli zvládnuť štúdium v tejto náročnej situácii, a takisto pomôžeme aj ich rodinám, ak bude treba,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.
Prodekanka pre pedagogickú činnosť prof. MUDr. Želmíra Macejová, PhD., MPH iniciovala viaceré stretnutia s ukrajinskými študentmi, ktorých máme aktuálne pätnásť, aby zistila ich potreby.
„Naši ukrajinskí študenti majú zväčša výborné študijné výsledky a čo sa týka štúdia, nepotrebujú žiadne intervencie. Na spoločnom stretnutí sme hovorili najmä o ich psychickom rozpoložení a situácii, v akej sa nachádzajú ich rodiny. Niektorí nám spomenuli potrebu psychologickej podpory, pretože takáto neistota mladým človekom dosť otrasie, iní sa zaujímali o pracovné možnosti alebo prípadnú zdravotnú starostlivosť o ich rodičov, pokiaľ by sa rozhodli opustiť Ukrajinu. Napríklad otec jednej zo študentiek potrebuje dialyzačnú liečbu, preto sa chcela vedieť, či by mu tu bola poskytnutá. Prisľúbili sme im osobnú pomoc v rôznych smeroch, študenti sa môžu spoľahnúť, že im budeme vo všetkom nápomocní,“ dodáva prof. Želmíra Macejová.
Ako prodekanka poznamenáva, zároveň bude potrebná aj súčinnosť samotných ukrajinských študentov, ktorí by mohli pomáhať v košických nemocniciach s jazykovou bariérou a podobne.