Slovensko v posledných týždňoch zažívalo na medzinárodnej scéne hviezdne chvíle. Prešovčan Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a poradca predsedu vlády pre vzťahy s východnou Európou, špeciálne Ukrajinou, bol ich súčasťou. Vypracoval návrh na zrýchlenie pristúpenia Ukrajiny do Európskej únie, ktoré Slovensko predstavilo ako jediná krajina EÚ.
V našom rozhovore sa tiež dočítate:
- V čom spočíva návrh Slovenska na zrýchlené pristúpenie Ukrajiny do EÚ.
- Aký osoh bude mať východné Slovensko z členstva Ukrajiny v EÚ.
- Ako vidí ďalší priebeh vojny na Ukrajine.
Ako sa zrodil plán vypracovať návrh na zrýchlený prístup Ukrajiny do Európskej únie?
Ako poradca vlády pre vzťahy s východnou Európou, špeciálne s Ukrajinou, som od jesene minulého roka riešil viacero úloh, ktoré mali upraviť našu bilaterálnu spoluprácu s Ukrajinou. Po jej napadnutí Ruskom išli tieto návrhy do úzadia a začali sme uvažovať, ako čo najrýchlejšie pomôcť Ukrajine. A tak sa zrodil návrh na zrýchlené pristúpenie Ukrajiny do Európskej únie. Ako dosiaľ jediná členská krajina EÚ sme dali dokopy ucelenú jasnú predstavu o tom, ako tento proces manažovať v zrýchlenom procese. Náš premiér tento návrh predniesol v marci vo Versailles na samite krajín EÚ.
Na tomto mieste sa tento návrh určite nedá podrobne vysvetliť. Môžete aspoň v skratke priblížiť, o čo ide?
Pri koncipovaní návrhu sme vychádzali zo skúsenosti Slovenska, ktoré začiatkom milénia meškalo v prístupových rokovaniach. Nakoniec sa nám túto stratu podarilo dohnať. A tak sme túto našu skúsenosť preniesli na podmienky v Ukrajine a vytvorili sme jej návrh Kandidátskeho statusu plus. Pozostáva zo štyroch základných bodov. Tie, zjednodušene povedané, spočívajú v zriadení fondov na podporu Ukrajiny v čase vojny, v okamžitých opatreniach na zapojenie Ukrajiny do združenia prevádzkovateľov elektrizačných a plynárenských sietí, rôznych inštitucionálnych opatreniach a v samotnom kandidátskom statuse.
Akú podporu medzi krajinami EÚ má váš plán?
Jedenásť členských krajín členstvo Ukrajiny v EÚ jednoznačne podporuje. Niektoré majú výhrady, niektoré sa ešte jasne nevyjadrili. S nimi ešte budeme diskutovať. Stav vecí je taký, že Ukrajina podala žiadosť o členstvo. Európska komisia vypracovala dotazník pre Ukrajinu, ktorý svojimi otázkami mapuje stav sektorových politík krajiny uchádzajúcej sa o členstvo v EÚ. Na našej spoločnej návšteve v Kyjive, ktorá sa uskutočnila začiatkom apríla tohto roku, bol tento dotazník odovzdaný Ukrajine. Mimochodom, Slovensko na doručenie tohto dotazníka čakalo takmer rok. Ukrajinci ho dostali zhruba za mesiac.
Vráťme sa k návšteve Kijiva. Boli ste súčasťou delegácie Ursuly von der Leyen a nášho premiéra. Čo ste tam hlavne riešili?
Okrem dodávok nášho obranného zbrojného systému S300 aj náš návrh na zrýchlené pristúpenie Ukrajiny do EÚ. Prezident Zelensky nášmu premiérovi vyslovil veľkú vďaku za pomoc Slovenska. Zároveň sme sa boli pozrieť na vojnou zdecimované územia pri Kyjive. Napríklad v Buči. Bolo to niečo strašné.
Ukrajina už dotazník vypracovala. Čo sa bude diať ďalej?
Na konci júna bude formálny summit EÚ. Ak sa rozhodovanie o udelení kandidátskeho štatútu Ukrajine dostane na program rokovania, budeme sa usilovať, aby rozhodnutie bolo kladné.
Ako tento proces môže ovplyvniť vojna?
Jedným z najväčších problémov sa javí Schengen. Možná vonkajšia hranica EÚ, ktorá po vstupe Ukrajiny bude s Bieloruskom a Ruskom. Dnes, samozrejme, nikto nevie, ako bude táto hranica vyzerať. Je možné vyčleniť výnimku pri rokovaní a plnení prístupovej dohody. Mohlo by sa to týkať aj hranice. A snáď v decembri na ďalšom samite EÚ už bude vojna na konci a bude známa aj podoba hraníc.
Ako vidíte ďalší priebeh vojny?
Ťažko povedať. Sme už v podstate vo štvrtej fáze vojny. Tou je bitka o Donbas. Aj prezident Zelensky počas našej návštevy spomínal, že očakáva v tejto oblasti ťažké boje. Putin potrebuje niečo, čo by mohol 9. mája označiť ako splnený cieľ operácie. Aby to mohol doma predať. Ak sa mu podarí obsadiť Donbas, možno vyhlási koniec vojny. Ukrajinci si však budú chcieť tieto územia vrátiť späť. A budú sa na to pripravovať. Je tiež možné, že Ukrajina ustojí aj tento útok. Celá situácia môže skončiť aj patom. Rusi nebudú mať dosť síl, aby pokračovali vo vojne a Ukrajinci zas na to, aby ich vytláčali zo svojho územia. Každopádne po bitke o Donbas nastane pauza. Bolo by dobré, keby táto pauza skončila prímerím. Každopádne, čas hrá pre Ukrajinu.
V čom hrá čas pre Ukrajinu?
Ekonomické sankcie doľahnú vo väčšej miere na Rusko až v júni. Vyčerpajú sa zásoby v logistických skladoch a Rusi nebudú mať za čo ich dopĺňať a zahraničné firmy začnú prepúšťať zamestnancov. Je preto otázne, ako Rusi začnú vnímať zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu. Najmä stredná a mladšia generácia. Potom je tu aj vojenský aspekt. Hlavne počet vojakov. Rusko má síce veľkú armádu v počte 900-tisíc ľudí, no v tomto čísle sú aj ich zálohy, ktoré môže mobilizovať. Reálne nasaditeľných a bojaschopných vojakov má zhruba 300-tisíc. Už teraz nasadili 200-tisíc vojakov. Ak zo zvyšných odrátame vojakov, čo majú v Sýrii, Tadžikistane, Moldavsku, Gruzínsku, na Sibíri a na Ďalekom východe, už im veľa profesionálov neostáva. Aj preto sme svedkami toho, že Rusko násilím berie do vojny mužov z okupovaných území Krymu, Donecka a Luhanska.
Naopak, Ukrajina mala 200-tisíc vojakov pred napadnutím. S tým, že vlnami mobilizácie a skúsenosti z bojov v Donbase od roku 2014 má ďalších takmer 600-tisíc ľudí. A tí sú na rozdiel od väčšiny ruských vojakov motivovaní a vedia, za čo bojujú. Ukrajina tak ešte nevyčerpala všetky svoje ľudské zdroje. Dospelí muži síce nemôžu opustiť krajinu, avšak ešte nie sú povolaní, lebo najprv sú rezervisti, ktorí už majú skúsenosti z bojov.
Vráťme sa ešte k vášmu návrhu na zrýchlený prístup Ukrajiny do EÚ. Aký osoh bude mať z Ukrajiny v Európskej únii Slovensko?
Keď sa robila analýza integračného procesu, vyplynulo z nej, že z toho profitoval región krajiny patriacej do EÚ, ktorý bezprostredne susedil so štátom, ktorý do EÚ pristupoval. Bolo to krásne vidno na prípade Nemecka a Poľska, ale aj Rakúska a Slovenska. Rakúsky región Burgenlad susedil s nami. Počas studenej vojny bol najzaostalejším regiónom Rakúska. Po vstupe Slovenska do EÚ je doteraz najrýchlejšie rastúcim regiónom. Jeho hranica už nie je vonkajšia, nie je na periférii Únie, ale naopak, je centrom čulej obchodnej výmeny a sídlia v nej dôležité firmy a inštitúcie, ktoré zamestnávajú ľudí a míňajú v regióne peniaze. To isté sa udeje v prípade Košického a Prešovského kraja, ktoré sú doteraz najviac zaostávajúce. Po vstupe Ukrajiny do EÚ sa to zmení. Som presvedčený, že z prvých rokov členstva Ukrajiny v EÚ bude viac profitovať východné Slovensko než samotná Ukrajina.